Modernizácia električkových radiál
Projekt Modernizácia električkových tratí v hlavnom meste SR Bratislava – PD bude pozostávať z nasledujúcich častí:
- Modernizácia električkových tratí - Dúbravsko-Karloveská radiála
- Modernizácia električkových tratí - Ružinovská radiála
- Modernizácia električkových tratí - Vajnorská radiála
realizovaná Hlavným nnestom Slovenskej republiky Bratislava v rámci údržby a rozvoja dopravného systému v Bratislave.
METRO Bratislava a.s. poskytuje výkonnú inžiniersku činnosť, súčinnosť a odbornú pomoc pri kontrole výstupov jednotlivých stupňov projektovej dokumentácie jednotlivých radiál.
1. Modernizácia električkových tratí - Dúbravsko – Karloveská radiála
Názov stavby: Električková trať Dúbravsko – Karloveská radiála
Okres: Bratislava I., Bratislava IV.
Kraj: Bratislavský Katastrálne územie: Staré Mesto, Karlova Ves, Dúbravka
Stavebník: Hlavné mesto SR Bratislava Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava
Generálny projektant: REMING CONSULT, a.s., Trnavská cesta č.27, 831 04 Bratislava 3
Požiadavka na modernizáciu predmetnej električkovej trate vychádza predovšetkým z jej technicky zastaraného a v súčasnosti už nevyhovujúceho stavu. Snaha zmodernizovať úsek Dúbravsko – Karloveskej radiály nadväzuje na koncepciu postupnej obnovy koľajovej infraštruktúry Hlavného mesta SR Bratislava, zvyšovania výkonnosti hromadnej dopravy na území mesta Bratislava a kvalitatívneho posunu komfortu cestujúcich využívajúcich tento druh dopravy.
Hlavným účelom stavby je modernizovať technickú infraštruktúru trate pre dosiahnutie nasledovných kritérií:
- zvýšenie traťovej rýchlosti,
- zvýšenie priestorovej priechodnosti,
- zvýšenie únosnosti koľajového spodku,
- zvýšenie bezpečnosti prevádzky,
- zvýšenie bezpečnosti cestujúcich,
- zvýšenie kultúry, komfortu a plynulosti cestovania,
- zníženie negatívnych dopadov koľajovej prevádzky na obyvateľstvo,
- zlepšenie a skvalitnenie životného prostredia.
Stavba rieši modernizáciu jestvujúcej dvojkoľajnej električkovej trate s rozchodom 1000mm vedenou v intraviláne hlavného mesta SR Bratislavy. Prechádza katastrálnymi územiami mestských častí Staré Mesto, Karlova Ves a Dúbravka. Stavba je situovaná v pôvodnom trasovaní jestvujúcej električkovej trate v dĺžke cca 6,77 km. Úsek trate začína od tunela pod Hradným vrchom a končí v križovatke ulíc M. Sch. Trnavského s Hanulovou/Bagarovou. Predmetná električková trať je v súčasnosti vedená na samostatnom telese oddelenom od súbežných cestných komunikácií, ktoré lemujú trať po oboch jej stranách obrubníkmi alebo zeleným pásom.
Navrhovaná stavba má charakter modernizácie. Harmonogram výstavby je navrhnutý tak, aby počas realizácie stavby prevádzka na súbežnej mestskej komunikácii bola rušená v minimálnom rozsahu. Prevádzka na električkovej trati bude zrušená počas realizačných prác v obratisku v Karlovej Vsi. Počas realizácie jednotlivých úsekov trate (od priecestia k priecestiu) je uvažované s lokálnou jednokoľajnou prevádzkou.
Modernizácia električkovej trate Dúbravsko – Karloveská radiála v úseku tunel - Molecova - Karlova Ves - Hanulova
Hlavné zmeny:
- opačne otočené nástupištia zastávky PKO (čelom k sebe)
- zrušený prejazd "pri Machnáči"
- výťahy na zastávke Botanická záhrada
- ochranné ostrovčeky a výstražná signalizácia na priechode cez trať s napojením na Svrčiu ul.
- prestupný uzol Molecova riešený pridruženými nástupiskami pre autobusy a trolejbusy → budú stáť vedľa električiek, čím sa zruší nutnosť prechádzania cez križovatku
- zrušený prejazd "pri kostolíku" → z dôvodu realizácie odstavnej koľaje, náhradou bude povolené otáčanie pred zastávkou Segnerova v smere z Karlovej Vsi, od mesta bude možné otáčanie za zastávkou Segnerova
- zrušená zastávka Jurigovo námestie, posunutie zastávky Segnerova smerom do mesta
- zrušená križovatka Segnerova, z ulice Segnerova a Nábělkova bude povolené iba pravé odbočenie, otáčanie umožnené na novovybudovaných prejazdoch v blízkosti zastávky Segnerova
- rozšírená zastávka Segnerova (dnes najužšie nástupiská v meste), doplnené priechody pre peších aj v hornej časti zastávky
- zastávka MiÚ Karlova Ves bude upravená (na základe požiadavky MČ) → nástupisko v smere do mesta sa posunie pred priechod pre peších
- zrušený prejazd "pri kostole" v Karlovej Vsi
- v zastávke Borská zmodernizovaný podchod a priechod pre peších bližšie k zastávke
- obojsmerné obratisko pre električky Karlova Ves s možnosťou prestupu cestujúcich na autobus náhradnej dopravy - z jednej strany nástupiska bude stáť električka a z druhej autobus
- integrovaná zastávka Damborského, kde budú zastavovať električky aj autobusy, modernizovaný podchod s nástupiskami oproti sebe, z druhej strany nástupísk budú úrovňové priechody pre peších
- trať s vegetačným krytom (minimalizácia hlučnosti a vibrácií) od tunela po obratisko Karlova Ves a od križovatky s Harmincovou až po koniec modernizovaného úseku, v ostatnom úseku prijaté opatrenia na minimalizáciu hluku a vibrácií
Projekt modernizácie bol pripravovaný spoločnosťou REMING CONSULT, a.s., v spolupráci s odbornými útvarmi magistrátu hlavného mesta, zástupcami mestských častí, dopravného podniku, polície a odbornej verejnosti. Pri realizácii projektu sa predpokladá spolufinancovanie z prostriedkov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.
Proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby (pôvodný termín ukončenia výberu bol 29.06.2018) sa vzhľadom na komplikáciu procesu, konaním o námietkach predĺžil. V najbliších dňoch má dôjsťk uzatvoreniu zmluvy s víťazným uchádzačom, ktorým je konzorcium „DK Radiála“, pod ktoré patria firmy TSS Grade Bratislava, Metrostav Praha, Metrostav Bratislava, Swietelsky-Slovakia Bratislava a ELZA-Elektromontážny závod Bratislava. Ponúkol najnižšiu cenu za zhotovenie diela 65 119 902,56 eur s DPH.
Odhadovaná hodnota zákazky bola: Hodnota bez DPH: 55 926 230 EUR bez DPH.
Dĺžka trvania zákazky / rekonštrukcie: 15 mesiacov
Predpokladané termíny realizácie stavby (vzhľadom na predĺženie procesu verejného obstarávania sa termíny posunuli):
- začiatok výstavby 2019
- dokončenie výstavby 2020.
Mesto bude modernizáciu financovať pomocou eurofondov, ktoré pokryjú 85 % nákladov, 5 % má hradiť mesto, 10 % štát.